Ľubica Jacková pracuje ako predajný poradca v Möbelix Levice. Vyniká nielen svojou krásou, ale predovšetkým pokorným prístupom k životu. Od štrnástich rokov sa venuje modelingu a od devätnástich pracuje v obchode. Stojí totiž nohami pevne na zemi. Aj po rokoch úspešnej modelingovej kariéry sa profesne považuje za predajcu a je na to hrdá. Prečo? Čo ju modeling naučil a za čo vďačí Möbelixu?

Modeling je snom množstva slečien. O čom skutočne je?

Ktorá žena by nechcela byť krásna a úspešná? No modeling má aj tienisté stránky. Stretnete veľa vplyvných ľudí. Pre väčšinu z nich je typická povrchnosť. S tou sa absolútne nestotožňujem. Ako modelka som veľa cestovala, čo je skvelá skúsenosť. Večný život s kufrom v ruke ale nie je nič pre mňa. Potrebujem blízkosť rodiny aj priateľov.

S modelingom si začínala v štrnástich rokoch. Čo na to hovorili rodičia?

Rodičia mi boli vždy oporou. Modeling brali ako moje rozhodnutie. Následky som vždy niesla sama. Dobré aj zlé. Ja som si však vždy nechala poradiť. Samozrejme sa o mňa trochu báli. Mali obavu, aby moje fotky neboli mediálne zneužité. Keď si ale človek svoje súkromie prísne chráni, nemusí sa ničoho báť.

Stretla si počas svojej kariéry osobnosť, ktorá ťa nejako významne ovplyvnila?

Moja mamička. Vždy ma dokázala podporiť a dodať sebavedomie, ktoré mi mnohokrát chýbalo. Na prehliadkach chce každý presadiť svoje ego. Často som od nej počúvala: „Choď do toho. Aj ty si výnimočná ako každé z tých dvadsiatich dievčat.“

Lubica Jackova
Lubica Jackova

Modeling ma naučil nepovyšovať sa nad ostatných. Aj keď je človek niečím výnimočný, musí zostať sám sebou.

Niekto chodí na ryby, ty robíš modeling a všetci spoločne pracujete v Möbelixe?

Presne tak. Kolegovia sú vždy zvedaví na fotky a zážitky. Sme v Leviciach jedna veľká rodina. V tom má Möbelix skutočne výhodu. Dáva pocit až rodinného zázemia. V modelingu je naopak každý sám za seba.

Si krásna žena, ako na teba reagujú zákazníci? Je to výhoda alebo nevýhoda?

Záleží na povahe zákazníka. Dennodenne sa stretávam nielen ja, ale aj kolegyne s rôznymi reakciami. Niekto to myslí úprimne ako lichôtku a niekto dokáže byť nepríjemný. Musíme si vedieť držať odstup a ukázať, kde sú hranice.

Do konca života nezabudnem na reakciu jedného zákazníka. Nebudem zachádzať do detailov… Prezradím len, že ten pán sa o pár mesiacov stane mojim manželom. Möbelixu vďačím za to, že mi do života priviedol muža mojich snov a budúceho manžela.

Či už to bol osud alebo Möbelix, prajeme ti veľa šťastia!