V Möbelixe sme zaznamenali zaujímavý úkaz. Koníčkom mnohých našich kolegov je rybárčenie. Zaujímalo nás, čo ich k tomu vedie a či ich niečo spája? Vybrali sme štyroch z nich a pre náš časopis ich vyspovedali. Štyria rybári, štyri osobnosti, štyri rôzne dôvody, prečo tráviť hodiny a dni pri vode.
Jakub Horák – transport CZ/SK
Jakub rybárči od svojich 12 rokov. K rybárskemu prútu ho priviedol jeho kamarát, s ktorým v detstve miništroval.
Čo pre teba znamená rybárčenie?
Predovšetkým pokoj, adrenalín, prírodu, srandu a posedenie s kamarátmi. Dôležitý je ten protipól pokoja a adrenalínu. Oddýchnem si od ruchu života, zabudnem na prácu, na všetko, čo ma trápi, a som spätý s prírodou. Sedím a čakám, kým niečo zaberie a potom to zrazu príde. Už len váhou toho prútu cítim, či tam je malá alebo veľká ryba. To je ten zážitok.
Čo je na tom ten adrenalín?
Keby mi teraz niekto povedal, že sa môžem zobrať a ísť na ryby, ako by sa vo mne niečo preplo. Začnem sa hrozne tešiť. Pri vode si pripravím prúty, sadnem si a čakám, čo príde. To ako adrenalínový zážitok neznie, ale napriek tomu je! Jednoducho sa teším, že sa mi na ten háčik zavesí ryba, že niečo ulovím. Sedím a počúvam a pripadám si ako v rozprávke. Všetko okolo sa upokojí a zrazu počujem spev niekoľkých stoviek druhov vtákov, raz okolo mňa prebehlo divoké prasa.
Dáva ti rybárčenie niečo pre rozvoj tvojej práce?
Čas premýšľať a rozvahu. Keď sedím na rybách, napádajú ma rôzne veci, napr. inovácie. Koľkokrát som dumal nad stratégiou personálu a na rybách som si uvedomil presne to, čo som potreboval. Keby som bol človek, ktorý nevie kam skôr skočiť, tak pri tých rybách nevydržím.
Čo ti rybárčenie dalo a čo vzalo?
Vzalo mi asi pubertu, v ktorej som na rybách trávil mraky času. Na druhú stranu mi to dalo to, že sa tam upokojím a je to pre mňa adrenalínový šport. Chcem sa tomu venovať až do konca života.
Je rybárčenie šport?
Pokiaľ ti zaberie kapor, ktorý meria 90 cm a váži 15 kg, tak áno. Ťaháš ho 15-20 minút a už si hovoríš, či nebude lepšie prestrihnúť vlasec. Ale väčšinou zvíťazí zvedavosť, pretože sa chceš pozrieť, ako vyzerá. (úsmev)
Koľko času tráviš na rybách?
Málo. (smiech) Keby som mohol, tak tam som každý deň, ale rodina je u mňa na prvom mieste. A potom tiež musím chodiť do práce. Takže teraz chodím 2-3x za mesiac, ale bývali doby, keď som tam bol každý deň. Moja puberta bola len o rybárčení.
Dokážeš povedať svoj najväčší zážitok z rybárčenia?
Mám jeden smutný zážitok. Na rybníku som chytal ryby a asi za 20 min prišla sanitka a o 20-30 metrov ďalej vyťahovali mŕtvolu človeka.
Inak je to zábava, s chlapcami sme raz rybárčili, dali sme pár pív, urobili oheň a ja som sa ráno prebudil v ohnisku. (smiech)
Je tento šport vhodný aj pre ženy?
Určite, moja žena so mnou pri rybách vydrží sedieť a rozprávať sa. Tiež môjho malého syna už začínam učiť. Vydržal tam cez 4 hodiny.
Ješ rád ryby?
Áno a najradšej mám dravé ryby. Tam patria šťuky, zubáče, sumci, úhory alebo napríklad ostrieži. Úhor napr. rastie až 10 rokov.
Máš so svojimi úlovkami súcit? Alebo ich berieš len ako kus na tanier?
Súcit mám, ale dokážem rybu zabiť, pripraviť aj uvariť. Pokiaľ je to ale veľká ryba, tak jej nechcem nič urobiť. Poviem si, tá už žije dlho, vydržala mnohé nástrahy iných rybárov, tak ju pustím.
Michal Žaloudík – vedúci obchodného domu Zlín
Michal začal rybárčit v 6 rokoch. Keďže pochádza z dediny, kde všetci chodia do lesa a chytajú ryby, tak pre neho nebolo ťažké začať s rybárčením.
Ako často chodíš na ryby?
Chodím 2x mesačne, s 2 malými deťmi to viackrát nestihnem. Deti sa k tomu tiež snažím viesť, ale sú maličkí, takže to vydržia iba 2 hodiny. Starší už chytí rybu, a je šťastný, mladší má 3 roky a skôr hádže kamene do vody a plaší ryby. (smiech)
V Prahe som chodil veľmi málo, pretože nemám rád rybárčenie v meste. Okolo teba jazdia autá, nie je to ono, keď ti napríklad nad hlavou jazdia kamióny.
Čo ti to dáva do života?
Každý si myslí, že na ryby sa chodí oddýchnuť, ale to nie je úplne pravda. To bolo možno rybárčenie pred 20-30 rokmi. Dnes sa chytá na špeciálne boilles a je to o stratégii. Zistil som, že po 3 dňoch som viac unavený, ako keď som v práci. Neustále musím meniť taktiku.
Najväčší „stres“ je na pretekoch. Rád jazdím na preteky do Poľska, kde majú väčšie jazerá. Jednotlivé miesta, kde máš nahodené, sú trebars 600 metrov ďaleko a my musíme neustále kontrolovať, kde a čo zaberie. Ideš na člne, niekde ti „pípne“ záber a ty sa tam musíš čo najrýchlejšie dostať. Nakoniec je na háčiku malá ryba, ktorú musíš pustiť, pretože sa nemeria. A tak stále dookola 8 hodín v kuse. Motory sa používať nesmú, takže pádlujeme ako o život.
Máš nejaké spojenie medzi rybárčením a prácou?
Na rybách sa musím neustále sústrediť. Nie je to o tom, že si sadneš, nahodíš, otvoríš fľaše a čakáš. Návnada na ryby je taká špeciálna, že sú chvíľky, kedy si človek neodpočinie a ťahá jednu rybu za druhou. A potom zas hodinu nič.
Práve nedávno som rybárčil v Poľsku a za 3 dni nebolo ani ťuk. Ale bral som to s nadhľadom. Bol som napr. chytať s bratrancom, ktorý jazdí na veľké ryby po celej Európe. Chytá na obrovské boilles sumca a je zvyknutý, že sa návnada napríklad 6 dní ani nepohne. A po 6 dňoch má záber a chytí 70-kilovú rybu.
Aký je to pocit, keď po dvoch dňoch niečo chytíš?
Že som to urobil dobre. Ja chcem chytať tie najväčšie ryby. Nepotrebujem chytiť 6 malých, ale stačí za 3 dni jednu obrovskú.
Čo ti rybolov dal a čo ti vzal?
Za mňa to je jediný šport, kde môžeš robiť všetko, od rozprávania s kamošom až po prácu, to pri ďalších športoch nejde. A čo mi vzal? Berie mi hlavne čas, čo mi občas vyčíta moja žena. (smiech)
Je rybárčenie adrenalínový šport?
Áno, nikdy neviem, čo vytiahnem. Ideš na ryby a chceš posúvať svoje hranice. Keď chytíš kapra, ktorý má 20 kg, tak nabudúce chceš chytiť 25-kilového kapra.
Jazdíš rybárčiť sám, alebo skôr v partii?
Mám výborného kamaráta, ktorý jazdí so mnou. Keď si to naplánujeme, tak väčšinou jazdíme na 2-3 dni.
Ale chodím aj sám, keď nemám veľa času. Ráno o 3 vstanem a idem ešte za tmy. Zvieratá aj ryby sú o 4 ráno mĺkve, vtáky začínajú lietať a spievať, ryby už začínajú jesť. Takže sa snažím chodiť skoro ráno, alebo neskoro večer, keď už je tma.
A aký je tvoj najväčší úlovok?
Mám rád vodu, kde sú pstruhy. Chodíme po vode proti prúdu, bežne prejdeme aj 20-30 km. Máme také veľké broďáky – špeciálne gumáky, ktoré sú až po krk a ideme aj 3 dni v kuse. Jazdíme do Jeseníkov, čo je ďaleko od civilizácie. Prekračujeme vo vode spadnuté stromy, ideme a jeme len to, čo si chytíme. Už to takto praktizujeme ôsmy rok. Tam je možné chytiť aj 60-centimetrové pstruhy. Hovorí sa, že v našich vodách má najväčší pstruh 40 cm, ale nie je to pravda. Ľudia žijú v domnienke, že tu väčšie ryby nie sú. Sú, akurát musíte vedieť kde. (úsmev)
Martin Procházka – transport
Martin rybárči od 5 rokov. K tomuto koníčku sa dostal vďaka dedovi, ktorý už nemohol byť poľovník, a tak začal s rybárčením
Čo pre teba znamená rybárčenie?
Je to obrovský pokoj, vypadnem z každodenného stresu. Jazdím rybárčiť prevažne na 3 dni. Vezmem si v piatok voľno, idem už ráno a vraciam sa v nedeľu večer.
Kam jazdíš?
Jazdím prevažne k Pelhřimovu a potom na Pálavu, na Nové Mlyny. S kamarátmi jazdíme na dlhší čas. S manželkou, dcérami a so psom ale občas ideme napríklad len na 2-3 hodiny. Ale určite preferujem tie dlhšie výlety. Staršia dcéra už má aj vlastné prúty. Jazdí po pretekoch, vlani sme jeden vyhrali, takže dostala medailu, pohár a dosť ju to chytilo.
Dáva ti rybárčenie niečo do života a do práce?
Je to hlavne o tom udržať si určitý pokoj. Hlavne v situáciách, kde by človek mienil vybuchnúť. Ja sa na rybách upokojím, naberiem energiu a stále sa mám na čo tešiť. Keď mám náročný deň v práci, o to viac sa teším na oddych na rybách. Telefón nechám v aute alebo v stane a užívam si pokoj.
Je niečo, čo ti rybolov berie?
Vzalo mi to pomerne dosť financií, je to veľmi drahý koníček. Nejde tak o to, na čo sa chytá, to už je lacnejšia záležitosť, ale ide o vybavenie. Aby človek mal pri vode aj tú pohodu. Spanie na karimatke už nie je pre mňa. Takže lehátko, rybársky stan, bivak, to je všetko nákladné. Ide to stále dopredu. Človek vidí nejakú novinku, tak si to kúpi. Ako napríklad nahadzovací sonar, vďaka ktorému vidím, že tam tie ryby sú alebo aké je dno. Doma mám pre rybárske náčinie vyčlenenú celú miestnosť.
Aký je tvoj najväčší zážitok z rybárčenia?
Moja najväčšia chytená ryba. Bol to kapor, ktorý vážil 21 kg. Potom tiež spomínam na jeden úraz, ktorý som si počas rybárčenia privodil. Nadhodil som udicu, čo najďalej to šlo, čo mi prút povolil. A tak som sa do toho oprel, že mi ruplo v chrbte. Takže som po ceste z rýb musel na obstrek do nemocnice. (smiech)
Rybárčiš len v ČR, alebo jazdíš aj do zahraničia?
Zatiaľ rybárčim len v Čechách, ale žena už plánuje nejaké výlety do Francúzska. Zatiaľ stále ešte čakáme, kým budú deti väčšie. Mladšia dcéra má 3,5 roka, takže vydržať s ňou 3 dni rybárčiť, to je výzva. (úsmev)
Daniel Rubala – vedúci obchodného domu Trnava
Daniel chodí na ryby od 6 rokov. Ako sám spomína, k tomuto koníčku ho doviedol jeho otec.
Koľko času venuješ rybárčeniu?
Pri práci je času málo, snažím sa chodiť na viac dní. Keď človek ide na viac dní, tak príde na nové myšlienky, nápady a uvedomí si, čo robí dobre, čo robí zle. Rád som v prírode, večer rozrobíme oheň, je ticho a pokoj.
Čo ti rybolov dáva a berie?
Je to taký únik od reality a od množstva ľudí. Neutekám od problémov, ale skôr od ľudí. Je to životný štýl. Čím som starší a mám toho času menej, tak ho chcem venovať aj budúcej manželke a rodine. Rybárčenie mi určite dáva vnútorný pokoj. A čo mi berie? Nedokážem nájsť žiadne negatívum.
Chodíš chytať radšej sám alebo v skupine?
Sám veľmi nechodím, keď idem sám, tak len na pár hodín. Pri viacerých ľuďoch je to lepšie, pretože keď je tam človek sám, nemá sa s kým pobaviť alebo vyventilovať každodenné problémy.
Máš nejaké obľúbené miesto?
Za domom mám veľkú priehradu, 2 jazerá a Váh, takže chodím tam. Jazdíme aj na medzinárodné preteky. Nedávno sme sa vrátili z jedného závodu kúsok od Dunajskej Stredy, kde sme skončili tretí. Máme oficiálny tím a pretekáme so súpermi z Česka, Slovenska, Poľska, niekedy z Maďarska.
Existujú súťaže, kde sa vyhlasuje najťažšia chytená ryba alebo súťaže, kde sa počíta celková váha chytených rýb. Nám sa teraz napr. podarilo chytiť za 72 hodín skoro pol tony rýb. Pričom minimálna váha počítaného kapra bola 9 kg. My sme teda chytili zhruba pol tony počítaných rýb.
Ako sa volá vaša skupinka?
Náš tím sa volá JDL, čo je skratka našich mien. Jano je môj otec, Dano som ja a Lubo je môj najlepší kamarát.
Máš nejaký jedinečný zážitok z rybolovu?
Jedinečný zážitok je, keď sa podarí absolútne individuálne víťazstvo na súťaži. Už dvakrát po sebe sme s naším tímom vyhrali súťaž o najväčšiu rybu závodu. To, že dokážeš svojou vedou či praxou predčiť ostatných súťažiacich a zvíťaziť, je najväčší pocit zadosťučinenia.
Akú najväčšiu rybu si chytil?
Môj osobný rekord je 27,5 kg. Obyčajne chytíš ryby okolo 19 kg, cez 20 kg už je to vzácnosť. My ryby púšťame späť, najprv ich zdokumentujeme a ošetríme. Predsa len je to príroda, my si vážime, že máme tú česť rybu chytiť, vidieť a pustíme ju naspäť pre niekoho iného. Apelujeme na ostatných, nech sa k tým zvieratám správajú s úctou, pretože môžu potešiť aj niekoho iného.
Dáva ti rybolov niečo aj pre tvoju prácu?
Vďaka rybolovu si dokážem utriediť myšlienky a dať ich do kopy. Viac si vydýchnem a mám vyrovnanú myseľ. Zabudnem na starosti a môžem ich lepšie riešiť. A na pretekoch je dôležitá tímová práca, takže aj tú tímovú prácu dokážem potom pretaviť do mojej práce. Takže keď to zhrniem, tak tímovosť a čistá myseľ.