Náš kolega, Jozef Germuška, pracuje v Möbelixe viac ako 10 rokov. Nastupoval ako vedúci oddelenia spální a na tejto pozícii zostal dodnes. Nie, že by ho kariérny rast nelákal, ale priority má inde. Už 20 rokov sa venuje hudbe, je spoluzakladateľom a gitaristom známej slovenskej kapely Excel.
V Möbelixe ste už viac ako 10 rokov na rovnakej pozícii, neuvažovali ste, že sa posuniete inam?
Nie, že by som nemal snahu, chcel som skúsiť vyššiu pozíciu, ale keď som pri prerábaní našej pobočky zistil, čo všetko to obnáša, tak musím priznať, že som šťastnejší tam, kde som. Oddelenie spální je pre mňa taká alma mater, cítim sa tu dobre.
To mi príde ako ideálna značka, hnať sa za každú cenu niekam vyššie nemusí byť cesta ku šťastiu. Navyše, keď máte taký časovo náročný koníček…
Je pravda, že mám čas aj na ďalšie veci. Na inej pozícii by to už zrejme nešlo. Hrám na sólovú gitaru v kapele Excel, tento rok to bude už 20 rokov od jej založenia. Cez hiphopové začiatky sme sa dostali ku gitarovej hudbe, ktorú hráme dodnes.
Ako ste sa vy osobne dostali k hudbe?
Moji rodičia sú hudobne založení, otec bol členom kapely Reflex. Myslím, že som zdedil gény po jednej aj druhej strane, a hlavne po otcovi chuť spievať a hrať na gitaru. Naučil ma tiež prvé barové akordy, hmaty atď.
Chodili ste do nejakej umeleckej školy, alebo ste samouk?
Som úplný samouk. Otec ma naučil prvé barové akordy, hmaty a podobné veci, no notový zápis ovládať neviem.
Bola pre vás gitara vždy jasná voľba, alebo ste koketovali aj s inými nástrojmi?
Skúšal som hrať na bicie, ale tie sú finančne trošku náročnejšie ako struny na gitaru, takže som zostal pri nej.
Veľa vystupujete na svadbách, akú hudbu tam hráte?
Na svadbách striedame viac žánrov. Keď začína svadba, robíme sprievod, kde hrá dychová časť, bubon, saxofón, harmonika. Začíname ľudovkami, pokračujeme 80. rokmi, nasleduje niečo rockovejšie a po polnoci už tam idú aj ,,Kabáti”.
Čo máte z tejto škály osobne najradšej? A aká pesnička má na svadbách najväčší ohlas?
Na záver hráme vždy Moderní děvče od skupiny Kabát, čo má vždy veľký úspech. V našich končinách, na východnom Slovensku, je tiež populárna kapela Heľenine oči a ich pesnička Mariana. Tí vystupujú aj v televízii. Ďalšie známe pesničky od nich sú napr. Obchádzka, Naka alebo teraz najnovší Cirkus. Heľenine oči je reggae rocková kapela. Od nich sa mi strašne dobre hrajú pesničky, pretože sú to naši rodáci z Prešova.
Koľko času vám zaberá skúšanie a hranie? A ako sa to dá skĺbiť s prácou?
Máme svadbu za svadbou, takže ani neskúšame, akurát, keď potrebujeme naskúšať nejakú novú pesničku. Každý z nás štyroch pracuje inde. Ja mám pružnú pracovnú dobu, ale robím do 8 večer. Kolega klávesák jazdí za prácou do Nemecka. Zvládnuť všetko súbežne dá zabrať, ale ide to. Plán smien zostavujem ja, ako vedúci. Ale hlavne mám šťastie na skvelých kolegov a kolegyne, ktorí mi vychádzajú v ústrety. Tým pádom prácu a kapelu dokážem skĺbiť dohromady.
Hudba je pre vás relaxácia, zábava či súčasť privyrobenia?
Je to relax, ale už aj záväzok. Poznám kolegov, ktorí majú koníček, ktorý im berie peniaze. Môj koníček peniaze prináša, čo je ideál.
Koľko svadieb ste už odohrali?
Dá sa to počítať v stovkách. Za posledných 5 rokov sme hrali 2-3 svadby mesačne. Ako bola covidová pauzička, tak sa to nazbieralo takým spôsobom, že sme presúvané svadby museli hrať v stredu, v piatok a v sobotu po sebe. To už bolo dosť fyzicky náročné, ale zase sme mali veľmi pekný zárobok.
Kde vás ľudia nájdu, pokiaľ vás chcú mať ako svadobnú kapelu?
Máme Facebookovú stránku, ale väčšinou nás vyhľadajú preto, že už boli na nejakej svadbe, kde sme hrali. Necháme vždy vizitky na stole, oni nás počujú hrať alebo nás odporučia ďalším a pod.
Hráte výhradne na svadbách alebo organizujete aj koncerty pre verejnosť?
Koncerty nerobíme, to by sme museli mať vlastnú hudbu. Keď už, tak robíme zábavné akcie ako je narodeninové oslavy, plesy, alebo ,,Stužkové”.
Máte skalných fanúšikov, ktorí obchádzajú vaše akcie?
Keď sme začínali, tak chodili na každú našu zábavu 3 dievčatá. Dali si meno „Tri ťavy“. A naozaj boli na každej akcii. (smiech)
Cítite sa ako rock star?
Nedávnu svadbu som si užil. Ale že by som sa cítil byť strašne populárny, to nie. Kto ma pozná, tak vie, že som ,,šoumen”. Väčšinou na mňa na svadbách ukazujú prstom, ten je super. Na spomínanej svadbe jeden svadobčan začal do mikrofónu spontánne vychvaľovať ako kapelu, tak aj mňa samotného. Práve som sa odbehol prezliecť a počul, čo hovorí. Využil som situáciu a fakt ako hviezda vybehol na visuté pódium a zdvihol ruky. Ľudia začali kričať, tak som to opakoval a oni kričali ešte viac (smiech). Bubeník, ktorý stál za mnou, mi hovoril, že si to veľmi užívam.
A užívate si to? Aký je to pocit?
Keď je uvoľnenejšia atmosféra, je po dvanástej hodine a už je len zábava, tak si to užívam takým spôsobom, že vyskočím na reproduktor, zdvihnem gitaru, skočím medzi ľudí a podobne. Hudbu si viem naozaj užiť.
Dokážete si predstaviť, že by ste raz nepracovali v Möbelixe a živili sa len hudbou?
Stále mám v šuplíku naše CD s 12 skladbami, ktoré by sme teoreticky niekedy mohli vydať. Našliapnuté sme mali vcelku dobre, len sme všetci chceli trošku viac peňazí, pretože na Slovensku začínajúca kapela veľmi nezarobí, skôr do toho musia vrážať peniaze. Teraz už by sme si to teoreticky mohli vyskúšať z druhej strany.
Ako ste mali našliapnuté?
Napríklad v roku 2011, kedy sa otvárala prešovská pobočka, prebiehla v Prešove hudobná súťaž Paegas 2011. Prihlásilo sa 30 kapiel, ktoré vysielali v rádiu. Z tých 30 kapiel sa vybralo 5, ktoré vystupovali na hlavnom námestí v Prešove. A nás vybrali medzi tých 5. Z nich sme už síce nevyhrali nahrávanie, ale všimli si nás, mali sme možnosť ísť do rádia a nahrať niekoľko vlastných pesničiek.
Tiež sme niekoľkokrát hrali v známych kluboch, takže sme mali našliapnuté tak, že nás ľudia spoznali vďaka našim vlastným pesničkám, a nie len tým prehrávaným.
Keď ideš však hrať do klubu, musíš zaplatiť za to, že tam môžeš hrať. Na svadbe je to naopak, tam ti zaplatia oni, preto sme nakoniec ostali pri svadbách.
Je možné, že sa dočkáme toho, že sa z vás stanú profíci?
Áno. (smiech) Niektoré kapely hrajú napríklad do sedemdesiatich rokov.
To by bola škoda, pretože by o vás zase prišiel Möbelix, tak vás nechcem veľmi nabádať, ale sny sú od toho, aby sa plnili. Keby si vás chcel vypočuť niekto z kolegov, kde vás nájde?
Náš album New Age je na Bandzone, to sú naše vlastné pesničky. Keby si chcel niekto vypočuť kapelu Excel, tak nás nájdete aj na Youtube. Máme tam nahrávku priamo z niekoľkých svadieb, potom tam máme aj 2 CD, kde sú ľudové a moderné pesničky.
Ak by vás chcel niekto počuť naživo, musí ísť na svadbu?
V apríli je pôst, takže až potom po Veľkonočnom pondelku by mala byť nejaká ďalšia oslava a veľkonočné párty a potom už začínajú svadby.
Počas pôstu nehráte?
Až po Veľkej noci. Žijeme v obci, ktorá je silne kresťanská, čo znamená, že nesmieme hrať počas pôstu. Tieto pravidlá rešpektujeme.
Kto vám skladá pesničky?
Texty a melódie pesničiek, ktoré sú na Bandzone, väčšinou poskladal basgitarista. Pokiaľ ide o hudbu, tak tam už každý dával niečo svoje. Ja som tvoril gitarové sólo, gitarové riffy, bubeník vymýšľal prechody a klávesák, vtedy môj bratranec, ktorý tiež nechodil do žiadnej školy, dokázal urobiť také rozklady na klávesoch, že ťukol a už to hralo.
Ako sa menilo zloženie vašej kapely?
Od úplného založenia kapely Excel ostali len 2 ľudia rovnakí, ja a basgitarista. Medzitým sme vystriedali už 4 bubeníkov, 3 klávesákov a 4 roky sme mali aj veľmi dobrú speváčku.
Ďakujeme za rozhovor a prajeme, nech vám to ďalej skvele ,,šliape” nielen v kapele, ale aj v práci.