Lucka Bartákova z libereckej pobočky je vedúca odd. bytových doplnkov a zároveň dekoratérkou, fitness centrum je jej druhý domov, píše knihu, tancuje, jazdí na motorke a rozdáva pozitívnu energiu, kadiaľ chodí. V minulosti to tak ale nebolo. Naopak. Prešla si ťažkým obdobím, siahla si až na samotné dno. Pred dvoma rokmi sa rozhodla pre zmenu, a ako sama hovorí, znova našla sama seba. Dnes má opäť radosť zo života. Vďaka úplnej otvorenosti, ktorú si vážime, môžeme jej životný príbeh a premenu zdieľať v tomto inšpiratívnom rozhovore.

Keď si predstavíš rok 2020, ako vyzeral tvoj život?

Môj život sa točil okolo všetkých ostatných, len nie okolo mňa. Prispôsobovala som sa ľuďom okolo a na seba nehľadela. Bola som zamračená, negatívna, s nikým som sa nebavila. Do práce som chodila len preto, že musím. Urobila som si svoje a zavrela sa do svojej ulity. Mimo práce som sa poflakovala s kamarátmi, dosť sme holdovali alkoholu. Rada maľujem, ale obrazy z tej doby som radšej spálila. Nebolo to dobré obdobie.

Kedy nastal zlomový okamih, že si si povedala a dosť, musím niečo zmeniť?

Sklamal ma bývalý partner. Pozrela som sa na seba zvonku a povedala si, panebože, čo sa z teba stalo? Prezerala som si staré fotky a videla na nich úplne inú Lucku: šťastnú, chudú, peknú. V tej chvíli som si povedala, tak toto nie. Stretla som svojho dobrého kamaráta, ktorý mi ukázal cestu, ktorou by som sa mohla vydať. A ja som po nej išla. Dala som si dokopy úplne celý život. Od zdravia až po vizáž. Začala som každý deň cvičiť, postupne menila jedálniček, prestala fajčiť a ono to šlo. Najťažšie bolo získať disciplínu, ale podarilo sa mi to. Našla som samú seba. Na prvom mieste som ja, myslím na seba a na svoje zdravie. Všetko ostatné prichádza ruka v ruke s touto zmenou.

Koľko času si potrebovala, kým si dospela k takému zásadnému rozhodnutiu?

Hromadilo sa to postupne. Definitívne ma nakoplo stretnutie s kamarátom, ktoré som spomínala. Povedala som si, že môžem žiť inak. V hlave som si prenastavila prístup k sebe aj k životu. Vcelku radikálne som sa prestala stýkať s ľuďmi, ktorí ma sťahovali dole.

Došlo mi, že ľuďmi, ktorými sa obklopuješ, sa pomaly sama stávaš.

​To mi pomohlo sa znova naštartovať a ísť si svojou cestou. Vrátila som sa k maľovaniu, foteniu, dokonca som začala písať knižku.

Aká je Lucka v roku 2023?

Som vyrovnaný človek. Keď som mamke pred rokom volala, že som šťastná, skoro sa rozplakala. Hovorila, že si to vždy priala. Aj to ma motivovalo do ďalších lepších dní. Momentálne zo mňa vyžaruje len to pozitívne. Priťahujem k sebe skvelých ľudí a deje sa mi množstvo nových, dobrých vecí. Dostala som lepšiu ponuku práce tu v Möbelixe, vlani ste ma oslovili na natáčanie videa atď. Zmeny si všímajú aj ľudia okolo mňa a pôsobí to na nich. Mám super tím, kolegov, ktorí so mnou idú už 10 rokov a vidia ten posun. Momentálne som šťastná Lucka.

Šťastná Lůca

Pozitívna energia z teba priamo žiari. Čo ťa robí šťastnou?

Fitko, práca a priatelia. Keď je pekne, jazdím na motorke. Milujem aj hudbu a tanec. Teším sa na každý deň. Skrátka som si to v hlave prenastavila, negativitu som definitívne vyhodila preč zo života. Bola som nespokojná sama so sebou, musela som niekde začať. Podarilo sa mi zmeniť samú seba a tým aj môj život k lepšiemu.

Má dnešná šťastná Lucka recept na šťastie?

Radovať sa z maličkostí a mať sa stále na čo tešiť. Keď sú ľudia okolo mňa bezdôvodne smutní, snažím sa ich povzbudiť zdanlivými malichernosťami. Hovorím im: „Pozri sa von, je krásne! Máš dobrý obed? To je predsa super!“ Človek sa musí naučiť vidieť veci v tom lepšom svetle a tiež mať pevné ciele. Celý týždeň mám naplánovaný. Utorok a štvrtok chodím do fitka, v stredu idem za priateľmi na kávičku, víkendy trávim s kamarátmi. Je veľmi dôležité, mať sa neustále na čo tešiť.

Prepísala sa zmena tvojho vnútorného nastavenia aj do pracovného života?

Určite. Čím som ja šťastnejšia, tým sú kolegovia spokojnejší. Sme dobrý tím a máme dobré výsledky.

Aká bola tvoja kariérna cesta v Möbelixe?

V roku 2013 som začala ako brigádnička na predaji. Už tretí deň som vedela, že chcem v Möbelixe zakotviť. A ďalší mesiac som nastúpila na hlavný pracovný pomer ako predavačka. Netrvalo ani pol roka a stala som sa zástupkyňou vedúcej oddelenia a následne vedúca. Vedúcu oddelenia bytových doplnkov som robila 4 roky. Nasledovalo moje zlé životné obdobie a na pozícii vedúcej ma nahradila kolegyňa. Stála som pred voľbou odísť z Möbelixu nadobro, alebo sa stať dekoratérkou. Chcela som zostať a prijala pozíciu dekoratérky.

Niekto by to mohol pochopiť ako degradáciu.

Vyštudovala som propagačné výtvarníctvo, mám na to školu, tak prečo nie. V zmene som videla nový začiatok. Chcela som sa naučiť tapetovať, maľovať a dekorovať. Som dosť tvrdohlavá, a čo si vezmem do hlavy, to splním. Keď som vyšla školu, povedala som si, že chcem robiť recepčnú, pretože som vedela anglicky. Tak som robila recepčnú. Potom som zatúžila byť predavačkou, tak som si to išla vyskúšať. Zo začiatku to bolo len tak z hecu, pretože mám rada výzvy. A vidíte, tento rok budem v Möbelixe už 10 rokov.

Šťastná Lůca

Byť dekoratérkou bolo pre teba ale málo a preto si si našla ďalšiu prácu.

Áno, som energický človek, potrebujem sa niekde vybiť. Preto som si našla ďalšiu prácu v stánku s občerstvením. V Möbelixe som končila o 17ej a išla rovno do stánku. Bol to jednoduchý spôsob, ako zabiť čas a zarobiť si, nič viac. Alkohol som mala na dosah, to nebolo dobré. Všetko sa čoskoro vyriešilo samo. Po nejakej dobe som dostala ponuku na vedúce oddelenie. Prácu dekoratérky som ale nechcela opustiť a tak mi zostali obe funkcie, teda dva úväzky. A funguje to. Veľa ľudí mi hovorí, že som blázon. Mňa to ale baví, človek si musí len dobre nastaviť čas.

Máš v hlave nejakú ďalšiu pracovnú zmenu?

Ja sa hrozne teším, keď budú v Čechách „compacty“ (malometrážne predajne, poz. autora). Ideálne v Českej Lípe, kde mám mamičku, by som sa chcela stať vedúcou predajne. V compact človek robí všetko od pokladne, cez predaj až po sklad. Ja som si vyskúšala všetko vrátane skladníčky a rozvozu. Každú sobotu, keď som mala voľno, tak som vzala dodávku a išla som rozvážať postele a skrine. Rada by som zažila niečo nové a ako vedúca predajne by som si to urobila po svojom, taký môj compact (smiech).

Je vidieť, že práci dávaš veľa. Čím ešte aktuálne žiješ?

Najviac asi fitkom a samozrejme priateľmi.

Ako sa človek stane fanúšikom fitness?

Začínala som veľa krát. V jednej chvíli som si skrátka povedala, že teraz to už nevzdám. Najskôr som chodila ku kamarátom, ktorí majú doma fitko. Tri mesiace sme spolu cvičili každý deň. Kamarátov to prestalo baviť a ja som ,,bola na holičkách”, čo ďalej? Do fitka sa mi samej nechcelo, dohovorila som sa teda so susedom a chodila s ním. Naučil ma správne cvičiť a ja som si kúpila svoju prvú permanentku. To bol okamih, keď som cvičeniu prepadla. Dnes cvičím pravidelne s mojou 17 ročnou kamarátkou a je to úplná bomba. Medzi nami je 15 rokov rozdiel, ale hrozne si rozumieme, sme ako sestry. Tešíme sa na seba a dokážeme sa vyhecovať.

Šťastná Lůca

Čo ti fitko dáva a čo ti berie?

Je to makačka, ale napriek tomu ma fitko neskutočne nabíja. Vždy ideme hodinu až hodinu a pol naplno. V utorok cvičíme ruky, chrbát, brucho a vo štvrtok ideme nohy a zadok. V nedeľu si ideme občas zabehať. V práci nachodím 10tis krokov a napriek tomu sa do fitka teším. Prídem tam unavená a vyjdem nabitá. Je to vlna eufórie, ktorá ťa strhne. Keby som išla z práce takto vyšťavená domov, pôjdem si ľahnúť, ale šťastná nebudem. S tréningom ide ruka v ruke aj zmena jedálnička. Už dva roky si varím sama a premýšľam o tom, čo jem. Nepijem kávu nalačno a vyradila som alkohol. Dám si maximálne na Vianoce alebo na narodeniny. Na párty ma už neprehovoríte. Cez víkend sa idem radšej prejsť na hory. Život je krajší, keď sa ráno zobudíš a nemáš opicu. A čo mi to berie? Berie mi to iba peniaze (smiech). Ale permanentka nie je zas taká drahá.

Ako sa vo fitness meria úspech?

To musíš cítiť ty sama. Niekto cvičí kvôli lepšej postave, ja cvičím hlavne preto, aby som sa cítila dobre. Keď pravidelne cvičím, pripadám si pevná a zároveň ľahká. Som spevnená, nebolí ma chrbát, ráno vyskočím z postele. Je to skôr o tej kondícií. A dobrá postava je samozrejme skvelý vedľajší efekt.

Máš vo fitness nejaký cieľ?

Mám. Chcela by som vyskúšať bikiny fitness. Ale to už je veľmi časovo náročné, beh na dlhú trať. Uvidím, či sa niekam posuniem v práci. Bikiny fitness obnáša intenzívny tréning s trénerom, ktorý ťa dovedie až do súťaže. Musíš tiež dodržiavať prísny jedálniček. Je to záväzok na rok, rok a pol. Potom ideš na súťaž, nejako sa umiestniš, a to je všetko. Je to taký vrchol tvojho úsilia. Bikiny fitness je môj sen.

Robíš aj iný šport?

Naučila som sa behať. Predtým som beh neznášala a teraz ho milujem! V zime behám na páse a od jari vonku. Endorfíny ma nabijú, som úplne šťastná.

Bývaš tiež niekedy smutná? Alebo máš len pozitívne stavy?

Jasné, že áno. Práve dnes ma naštvalo, že som musela zbytočne preceňovať kompletné deko. Ale nezrútim sa z toho. Nakoniec u mňa prevládla radosť z toho, že máme pekné nové veci, ktoré môžem pekne naaranžovať. Teším sa, že keď príde kolega Ondra, pochváli ma, pretože to vyzerá fajn. Hovorím si, že ma v živote stretli horšie veci. V hlave som si to zrovnala a žije sa mi lepšie.

Tvojím koníčkom je tiež maľovanie, fotografie a spomínané fitness. Čo ďalšie ťa ešte baví?

Ešte by som k tomu pridala hudbu a tanec. Akúkoľvek hudbu. Keď prídem ráno do práce, tak kolegom „vyhrávam“. Hudba nakopne aj kolegyne, ktoré práve počítajú inventúru. Robila som aj moderátorku na bicykli šťastia a malo to veľký úspech. Prvýkrát v živote som moderovala do mikrofónu, pozývala ľudí, nech si idú zatočiť a bolo to hrozne fajn.

Šťastná Lůca

V úvode si spomenula, že píšeš knihu. Kedy si s písaním začala?

Kniha sa volá „29 rokov“ a píšem ju od mojich dvadsaťdeväť. Popisujem v nej môj život od samého detstva, od okamihov, ktoré si reálne pamätám. Mala som nevyriešené vzťahy s mojím otcom a potrebovala sa vypísať, tým to začalo. Je to napoly denník a napoly mám vlastnú terapiu.

Napísať knihu si vyžaduje veľkú disciplínu. Sme späť pri vlastnej disciplíne, ktorá ti pomáha žiť nový život. Kruh sa uzatvára.

Mám takú tradíciu. Posledné 3 roky si vždy v decembri napíšem to, čo chcem dosiahnuť v ďalšom roku. Zavesím si to na chladničku a za 12 mesiacov si odškrtávam, čo som splnila. Keď tie ciele vidíš, tak ich nejakým spôsobom aj priťahuješ. Napríklad minulý rok som tam mala napísané schudnúť 5 kíl a naozaj, za posledné 3 roky som schudla celkom 15 kíl!

Čo máš na chladničke na rok 2023?

Na prvom mieste tam mám zdravie mojej rodiny. Chcem tiež veľa cestovať, viac maľovať, cvičiť… a hlavne byť šťastná.