Tvrdenie, za ktorým stoja dve mladé a talentované ženy – Simona Sojková a Želka Hanusová, ktoré nastúpili na oddelenie marketingu koncom minulého roka. Ich cesty spojil spoločný známy, ale kamarátkami sa stali až v Möbelixe. Majú blízko k umeniu a ,,ruky zo zlata”. Viac sa dočítate v rozhovore.

Niektorí kolegovia možno ani netušia, kto stojí za všetkými peknými grafikami, komunikáciou na sociálnych sieťach, v televízii a inými kreatívnymi výstupmi. Predstavte nám vaše pozície.

Sima: Ja vytváram grafiky na sociálne siete pro Möbelix CZ, SK a Poľsko. Ďalej bannery pre online magazíny, na bilboardy, ale aj inzerciu do printových časopisov v CZ a SK. Mojimi rukami prechádza tiež celá grafická úprava tohto časopisu. Mimo toho v rámci Slovenska spracovávam aj správy od našich zákazníkov, ktoré nám na sociálne siete každodenne chodia. So Želkou úzko spolupracujeme.

Želka: Som Social media a content manager, čo znamená, že textujem Simine grafiky, sponzorujem príspevky na Facebooku a Instagrame, tvorím newsletter, veľa komunikujem naprieč ďalšími oddeleniami Möbelixu, externými partnermi, dokonca niekedy aj so zákazníkmi. Spolu s externým tímom plánujeme výstupy na blog Möbelix, tvorbu videí a navyše zastupujem Möbelix aj v TV, kde zvyčajne hovorím o aktuálnych trendoch.

Želka a Simča
Aká bola cesta k vašej súčasnej pozícii? Prečo práve Möbelix

Sima: Grafike sa venujem približne 5 rokov. Súhra zaujímavých okolností spôsobila, že som tu. Váš bývalý kolega Matej Lacena, ktorý kedysi zastával Želkine aktuálne miesto je náš spoločný známy. Raz sme sa stretli na letisku a hovoril mi o svojej práci, keď ešte pôsobil tu. Matejovi som vtedy povedala, že to je ,,dream job”. Ostala som mu v pamäti, a keď moja predchodkyňa Natália išla na materskú dovolenku, oslovil ma.

Želka: Ja som sa nábytku venovala brigádovaním už počas vysokej školy, robila som kuchyne u konkurencii, následne pre prémiového distribútora nábytku a potom som prišla do Möbelixu. Matej je brat mojej kamarátky, no prekvapilo ma, že ma oslovil. Asi ho zaujali moje aktivity na sociálnych sieťach. Vďaka nemu sme sa so Simou spoznali v Möbelixe a stali sa z nás kamarátky.

Ktorá zo súčasných pracovných rolí je vám osobne najbližšia. Má vaša práca aj negatíva?

Sima: Najviac ma baví kreatíva, aktuálne inzercie. Tam je práve najväčší priestor vybrať tú najkrajšiu fotku a odprezentovať Möbelix tak, ako ho my z kancelárie vnímame. Občas robím aj náborové plagáty a to je taká oddychová robota. Menej príjemná je práve komunikácia so zákazníkmi, ktorú riešim na sociálnych sieťach. Práca s ľuďmi je náročná, to pozná snáď každý.

Želka: U mňa je rovnako kreatívna činnosť a práca v teréne tá najobľúbenejšia. Vďaka tvorbe videí som spoznala veľa šikovných chalanov z produkčnej agentúry, s ktorou spolupracujeme, taktiež veľa inšpiratívnych ľudí v Slovenskej televízii. Negatíva? Mám veľa rôznorodých povinností a potom nedostatok času a priestoru venovať sa každej na 100%. Vďaka tomu som sa však za polroka naozaj veľa naučila a posúvam sa vpred, už je len na mne, ako si ten pracovný čas nastavím.

Želka a Simča
Kreatívna činnosť je súčasťou vášho života. Využívate ju aj mimo svojho pracovného sveta?

Sima: Vo svojom voľnom čase sa tiež venujem grafike, aby som sa v nej neustále posúvala vpred a ďalšou vášňou je line art. Je to digitálna maľba a prostredníctvom nej kreslím obrysy daného človeka alebo skupiny ľudí.

Želka: Pre mňa je kreatíva psychohygiena. Venujem sa fotografovaniu, sochárstvu, maľovala som na plátno, ale mojim cieľom je aktuálne získať skúsenosti v digitálnej ilustrácii. Konkrétne animované postavičky, ktoré môžete vidieť vo filmoch či reklamách.

Ako ste sa dostali k vášmu hobby? Ako dlho sa mu venujete?

Sima: Moja kamarátka mala narodeniny, bol lockdown a nemohli sme sa stretnúť. V tom čase sa jej narodilo aj bábätko a napadlo ma vytvoriť mu do izby obraz. Náhodou som narazila na line art.

Želka: Začala som kresliť na strednej škole, následne šla na produktový dizajn, kde som si skúsila grafiku, modelovanie a obľúbené sochárstvo. V ňom som pokračovala na Vysokej škole výtvarných umení. Dokonca som jedno leto absolvovala aj zváračský kurz, ktorý som potrebovala kvôli sochárstvu, takže som mala dva roky platný zváračský preukaz.

Kde si môžu kolegovia pozrieť vaše práce?

Obidve: Nájdete nás na Instagrame:

Čo najradšej kreslíte? + Želka, čo alebo kto je tvojim najobľúbenejším cieľom pred objektívom?

Sima: U mňa sú to obrazy osôb na mieru, figurálna kresba a všeobecne kontrast, prepojenie čiernej a bielej farby. Vždy využijem fotky danej osoby alebo rodiny, ktorú kreslím a snažím sa tie línie prispôsobiť ich črtám, aby som sa čo najlepšie priblížila ich reálnej podobe.

Želka: Kedysi som kreslila psíkov na textilné tašky. Mám rada maľovanie akvarelom a busty – modelovanie ľudských hláv, ale aj maľba na tabuľu denného menu v kancelárii mi ide. (smiech) Pri fotografií si všímam svetlo, línie, štruktúry, detaily rôznych materiálov, ale aj emócie ľudí. Rada ich fotím v prirodzenom prostredí.

Nakoľko vnímate tieto vaše zručnosti ako prirodzený talent a nakoľko ste sa ich museli učiť a rozvíjať?

Sima: Ja si myslím, že talent je len malá štipka toho, čo človek potrebuje k tomu, aby bol v danom obore dobrý. Dôležité je chcieť, venovať tomu dostatok času, neustále hľadať inšpiráciu a motivovať sa. Ja si všímam už aj to, ako je zalomený menu lístok v reštaurácii, treba mať stále oči otvorené. Byť preto zapálený a mať to v srdci.

Želka: Musím sa priznať, že mne to šlo vždy ľahko, ale o to menej na sebe pracujem. Práve preto by som si mala vybrať možno jeden smer a viac sa v ňom špecializovať. Na kreativitu si musíš vytvoriť priestor, čas, duševne sa prestaviť a večer po celodennej práci je to niekedy náročné až nemožné. Kresba je ako hra na hudobný nástroj, musíš to cvičiť, lebo ruka zabúda.